Globálne veľmoci prepisujú pravidlá hry a my hľadáme ľudí, ktorí by štát riadili ako funkčnú organizáciu.
Vo svete prebieha zásadná premena. Veľmoci si nanovo a veľmi jasne definujú svoje postavenie a priestor. Európa sa v tomto procese snaží obstáť, no jej slabinou zostáva nejednotnosť 27 členských štátov a sklon k čiastkovým riešeniam namiesto dlhodobej vízie.
Z pohľadu človeka, ktorý sa dlhodobo pohybuje v medzinárodnom obchode, považujem za kľúčový fenomén najmä Čínu. Čína pracuje systematicky, disciplinovane a s dlhodobým horizontom. Jej hlavným cieľom nie je vojenská dominancia v tradičnom zmysle slova, nepotrebuje tony munície ani flotily lietadlových lodí. Chce dosiahnuť technologickú prevahu, ktorá jej postupne umožní zásadne ovplyvňovať globálne ekonomické aj politické procesy.
Ekonomická výkonnosť sama o sebe nie je dôkazom zdravého spoločenského modelu. Trvalá prosperita totiž nevzniká len z rastu HDP, ale z kombinácie ekonomickej sily, dôvery v inštitúcie, právneho štátu a osobnej slobody.
Ak niekto očakáva klasické geopolitické konflikty v štýle minulého storočia, pravdepodobne sleduje nesprávnu mapu. Dnešné konflikty sa čoraz viac odohrávajú v oblasti technológií, dát, know-how a hospodárskej moci.
Európa
Európa dnes čelí nielen ekonomickým, ale aj existenčným a hodnotovým otázkam. Čoraz otvorenejšie si uvedomujeme, že doterajší model naráža na svoje limity. Odpoveď na otázku „čo ďalej“ však stále chýba.
Mnohé verejné diskusie sa sústreďujú na témy ako migrácia či Green Deal. Ide o dôležité oblasti, no často riešime dôsledky, nie príčiny a chytáme si vlastný chvost. Z manažérskeho pohľadu pritom existujú riešenia, ktoré sú technicky aj organizačne uskutočniteľné – či už ide o ochranu vonkajších hraníc EÚ, alebo o nastavenie environmentálnych politík tak, aby neoslabovali konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.
Napriek všetkým problémom však platí jedno: Európska únia je mimoriadne hodnotný projekt. Otázkou nie je, či ju potrebujeme, ale ako ju udržať funkčnú, životaschopnú a konkurencieschopnú v globálnom prostredí.
Slovensko
Slovensko prežíva podobné napätia ako mnohé krajiny regiónu – generačné, hodnotové aj ideologické. Sociálne siete tieto rozdiely ešte viac prehlbujú a urýchľujú konflikty.
Za jeden z najzásadnejších problémov však považujem nedostatok skutočných manažérskych elít vo verejnom priestore. Elít v pravom zmysle slova – ľudí so vzdelaním, reálnymi skúsenosťami, praxou v medzinárodnom prostredí, podnikaním, schopnosťou vytvárať hodnotu – a predovšetkým s pokorou.
Práve pokora je nevyhnutná pri riadení štátu. Uvedomenie si, že verejná funkcia nie je osobným vlastníctvom ale službou – limuzína, veľká kancelária či podniky patriace pod rezort nie sú „moje“. Sú verejné.
Pohľad dopredu
Nemali by sme sa nechať rozptyľovať každou krátkodobou epizódou. Mnohé konflikty, ktoré dnes pôsobia dramaticky, budú o niekoľko rokov len poznámkou pod čiarou.
Z dlhodobého pohľadu sa totiž nemení jedna vec – svet patrí pracovitým, vzdelaným a pokorným ľuďom. Nie tým s najpútavejšou “storkou” alebo “reelskom” , ale tým, ktorí sa dokážu učiť zo skúseností, niesť zodpovednosť a vytvárať hodnoty.
Z dobrých príkladov sa učme. Z chybných sa poučme. A nenechajme sa zlákať predstavou, že rýchly populistický úspech dokáže nahradiť slobodu, dôveru a zdravé inštitúcie — pretože v dlhodobom horizonte to tak nikdy nefungovalo.