Dánsko predstavilo novú stratégiu spolupráce s africkým kontinentom, pričom plánuje otvoriť nové veľvyslanectvá v Senegale, Tunisku a Rwande a zároveň posilniť diplomatické kapacity existujúcich veľvyslanectiev v Egypte, Keni, Južnej Afrike, Nigérii a Ghane a premeniť ich na „regionálne centrá“ (okrem Ghany). Zároveň z bezpečnostných dôvodov zatvorí svoje ambasády v Mali a Burkina Faso. Celkovo bude do roku 2026 na africkom kontinente pôsobiť o 10 dánskych diplomatov viac ako v súčasnosti.
Okrem toho sa skúmajú možnosti rozšírenia dánskej prítomnosti v krajinách, kde nie je prítomné. Konkrétne sa skúma možnosť prítomnosti dánskych diplomatov na kratšie alebo dlhšie obdobie napríklad v delegáciách EÚ.
Stratégia tvrdí, že geopolitický význam a dôležitosť Afriky v medzinárodnej politike nikdy neboli väčšie. Počet obyvateľov ako aj hospodárstvo rastie a očakáva sa, že do roku 2050 bude každý štvrtý človek na svete žiť v Afrike, pričom každý tretí mladý človek na svete bude Afričan.
„Jednou z najdôležitejších zahraničnopolitických otázok tohto storočia bude, či sa africké krajiny budú orientovať viac na Východ alebo na Západ. Máme jednoznačný záujem na tom, aby africké krajiny hľadali v Európe smer, ktorým by sa uberali v budúcnosti. Musíme ukázať, že môžeme ponúknuť atraktívnu alternatívu k rastúcemu vplyvu Číny a Ruska na kontinente. Musíme to dosiahnuť väčšími investíciami v Afrike a väčším obchodovaním s africkými spoločnosťami,“ povedal dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen.
Stratégia sa zameriava na podporu obchodu a investícií v Afrike prostredníctvom posilnených iniciatív Investičného fondu pre rozvojové krajiny a Dánskeho fondu pre exportné investície. Okrem toho Dánsko vyčlení viac ako 1 miliardu dánskych korún (134 miliónov EUR) na rozvoj afrického sektora vodného hospodárstva a 1,1 miliardy dánskych korún (147 miliónov EUR) v rokoch 2024 až 2029 na boj proti nelegálnej migrácii. Taktiež sa plánuje znížiť hodinová sadzba ministerstva za poradenstvo dánskym spoločnostiam v Afrike.
Dánsko je rozlohou a populačne porovnateľná krajina so Slovenskom, no v HDP Slovensko prevyšuje 3,5-násobne.
Celkový počet ambasád Dánska v Afrike bude napokon osem. Po oznámení vlády SR 28. augusta 2024, Slovensko otvorí ďalšie ambasády v Alžírsku, Tanzánii, a styčný úrad v Etiópii. Celkovo slovenské zastúpenie bude v siedmych afrických krajinách.
V období rokov 1993-2022 navštívili slovenskí vládni činitelia africký kontinent 171-krát. Z toho 90 % návštev bolo na úrovni ministra a štátneho tajomníka. Celkovo 47 % návštev bolo z rezortu diplomacie a 12 % z rezortu hospodárstva. Na úrovni premiéra Slovensko malo jedinú bilaterálnu návštevu na kontinente v roku 2007 v Líbyi.
Konkrétne subsaharská Afrika sa na celkovom počte vládnych návštev do sveta podieľala len minimálne (0,53 %). V rámci subsaharskej Afriky vyše 55 % všetkých návštev bolo vykonaných len do Juhoafrickej republiky (32,14 %) a Kene (23,81 %). Tieto čísla zodpovedajú aj pozícií regiónu Afriky v strategických dokumentoch MZV. Konkrétne subsaharská Afrika zaujíma dlhodobo posledné alebo predposledné miesto spolu s Latinskou Amerikou. Navyše v subsaharskej Afrike sa počet honorárnych konzulátov do roku 2021 znížil zo 16 na 14, pričom z pôvodných konzulátov zostalo len 7.
Export Dánska do Afriky v roku 2022 predstavoval len 1,58 % celkového exportu. Najväčší importéri sú Juhoafrická republika, Egypt, Maroko, Libéria a Nigéria. Pričom Dánsko vyváža najmä farmaceutické výrobky. Naopak Dánsko importuje prevažne ropu a zemný plyn z Líbye a Alžírska.
Export Slovenska do Afriky v roku 2022 predstavoval 0,9 % celkového exportu. Najväčší importéri sú Maroko, Juhoafrická republika, Egypt, Tunisko a Alžírsko, pričom Slovensko vyváža najmä automobily.
Pre Slovensko je teda naozaj vhodné doplniť kapacitu na existujúcich zastupiteľských úradoch, rozšíriť sieť honorárnych konzulátov a strategicky určiť dôležité krajiny pre priamu pôsobnosť našej zahraničnej služby nie len v rámci ekonomickej diplomacie, ale aj v rámci rozvojovej pomoci, či konzulárnych služieb. Ako ďalší nástroj by bolo vhodné aplikovať náš hlas v EÚ na podporu úsilia únie, ktoré sa týka presadzovania dohôd o voľnom obchode najmä s krajinami v Afrike.
Filip Šandor, Prírodovedecká fakulta UK
