Titulky ostatných dní sa týkali najmä premiérovej návštevy v Číne či výhry prezidenta Trumpa v amerických voľbách. Obe spomínané krajiny sú svetové veľmoci, členovia Bezpečnostnej rady OSN a prvé dve najsilnejšie ekonomiky sveta.
Zároveň USA považujeme za blízkeho partnera a bezpečnostného spojenca, s Čínou máme po novom podpísané strategické partnerstvo na úrovni vlád. Verejná diskusia sa však u nás sústreďuje na kritiku a strašenie tým, že zo spolupráce s Čínou vyťaží viac protistrana a že Trumpova administratíva bude tvrdo presadzovať svoje záujmy pod heslom America first.
Je na mieste si povedať celkom úprimne a otvorene, prečo máme pocit, že by svetové mocnosti mali mať neustále na zreteli záujmy Slovenska či prosperitu našej päť miliónovej krajiny. Takéto naivné geopolitické vajatanie má za následok to, kde sa dnes nachádzame ako Európska únia z pohľadu ekonomiky a konkurencieschopnosti našich trhov.
Spoliehať sa v prostredí tvrdej globálnej konkurencie na to, že naše otázky bezpečnosti či ekonomiky vždy vyrieši niekto iný je nielen naivné, ale aj krajne nezodpovedné.
A čo na to naši susedia vo V4? Dnes sa javí, že každý ide svojou cestou. Avšak jedna vec sa nemení, a to, že sme ekonomicky a kultúrne previazané susedné krajiny so spoločnou históriou čeliace podobným problémom. Zároveň platí, že V4 ako celok má najvyšší obchodný obrat s najväčšou ekonomikou únie, Nemeckom. Aj preto prichádzame s 3. ročníkom konferencie Visegrad 4 Business do Budapešti s mottom: V4 budúcnosti.
V Poľsku si idú vlastnou cestou čo sa týka bezpečnosti aj ekonomiky, či už cez úzke partnerstvo s USA alebo presadzovaním témy Trojmoria. V Maďarsku stavili na Trumpa, čo sa prejavilo nielen v slogane ich predsedníctva v EÚ Make Europe Great Again, ale aj v povolebnom telefonáte Trumpa s Orbánom. Do Bratislavy Trump nevolá, nevolal však ani Biden.
Preto, či už demokrati, republikáni alebo niekoľko tisíc ročná Čína, nikto nebude čakať na názor alebo pasívne glosovanie Slovenska o tom, s kým chceme byť a kam by sme chceli neustále smerovať. Najmä, ak toto konštatovanie dlhé roky nesprevádzali žiadne konzistentné, systematické a zásadné opatrenia a politiky.
Odpoveď na otázku či obchodovať s Čínou je: áno, samozrejme, s čo najväčším dôrazom na slovenský export. Čo sa týka V4, tú treba odpolitizovať a sústrediť sa na otázky ekonomické. No a v prípade Trumpa, ak nám jeho pronárodná a pragmatická obchodná politika pomôže v Európe otvoriť oči a spamätať sa, tak za mňa je to pozitívum, nakoľko európsky priemysel sa nachádza v bdelej kóme.
Zdroj: Lukáš Parízek pre HN
