Obchodná bilancia Slovenska s Gruzínskom je minimálna. Potenciál sa črtá najmä v oblasti turistického ruchu, energetiky a priamych zahraničných investícií.
Krajina ležiaca na južných svahoch Kaukazu bola jednou z prvých oblastí, kde vznikala ľudská civilizácia. Gruzínsko bolo odnepamäti bránou spájajúcou Európu a Áziu. A samo malo čo ponúknuť – od výroby vína, textilu či ťažby zlata.
Po siedmich dekádach strávených v Sovietskom zväze sa čoraz rýchlejšie približuje Západu. Opätovne sa napája nielen na euroázijské obchodné trasy, ale aj energetickú infraštruktúru, kde hlavnú rolu zohráva export plynu od juhovýchodného suseda Azerbajdžanu do Turecka a najmä do Európy.
Energetický export
Okrem plynovodu TANAP cez krajinu prúdia významnejšie ropovody, no Gruzínsko ponúka atraktívne príležitosti aj na budovanie vlastnej energetickej dominancie. Kaukaz disponuje bohatými vodnými zdrojmi, ktoré vytvárajú až 80 percent produkcie elektriny v krajine.
O nič menší nie je ani potenciál slnečných a veterných elektrární, najmä pri pobreží Čierneho mora, ktoré by teoreticky mohli produkovať zelený vodík, o ktorý má EÚ taký veľký záujem.
Strategické umiestnenie Gruzínska prináša aj významný obchodný potenciál. Hoci má čulý vzťah s Tureckom, Čínou, Ruskom a Azerbajdžanom presahujúci desať percent obchodnej bilancie, najväčším obchodným partnerom krajiny je Európska únia. Gruzínsky export sa približuje k 40 percentám HDP, import dokonca 80 percentám, čo vytvára dlhodobo vysoký deficit obchodnej bilancie.
Ročný deficit obchodu vo výške zhruba päť miliárd eur kompenzuje vysoký prílev zahraničných investícií a sektor služieb. Gruzínsko patrí k jednej z najatraktívnejších krajín, čo sa týka pomeru prírodných krás a nákladov na dovolenku. Je to destinácia, ktorú mnoho Európanov len objaví nielen pre jedinečné prírodné bohatstvo, ale aj históriu siahajúcu miléniá do minulosti.
Pred pandémiou krajinu navštívilo viac ako deväť miliónov ľudí. Na porovnanie, Slovensko navštívilo šesť miliónov turistov. Tí väčšinou smerujú do hlavného mesta Tbilisi, na pobrežie Čierneho mora do Batumi, do známych regiónov Kaukazu alebo do vinárskych oblastí.
Jedna z nich – Kachetia – sa označuje za kolísku vína, ktoré sa tam začalo vyrábať pred vyše osemtisíc rokmi.
Lacné a kvalitné víno je stále silným exportným artiklom krajiny, podobne aj lieskové oriešky či brandy. Poľnohospodárstvo tvorí takmer osem percent HDP.
Viac ako pätinu však vytvára priemysel, ktorý sa sústredí na produkciu kovov a zliatin, najmä medi a zlata. Významnú zložku hrá aj spracovateľský a textilný priemysel. Kovy sú atraktívnou komoditou aj pre európskych importérov, hoci primárnym zdrojom investícií a exportu je Čína.
Do krajiny prúdia ročne zhruba dve miliardy priamych zahraničných investícií, čo je momentálne už vyšší objem ako na Slovensko. Smerujú okrem výrobného priemyslu najmä do energetického sektora, ale aj výstavby nehnuteľností, dopravy a logistiky. Gruzínska vláda ponúka nielen koncept voľných priemyselných zón so špecifickými úľavami, ale najmä dlhodobo atraktívne investičné prostredie. Gruzínsko patrí k lídrom regiónu v kvalite hospodárskeho prostredia, čo sa zobrazuje aj na vysokom umiestnení vo svetových rebríčkoch.
Najväčší slovenský investor v Gruzínsku je podnikateľ s gruzínskymi koreňmi Nodar Giorgadze podnikajúci pod značkou Gino. Úspešný projekt Bešeňová replikuje ešte vo väčšom meradle v okolí Tbilisi. Prispieva tak k priamym zahraničným investíciám v krajine, a to spoločne s ďalšími projektmi, ako sú hotely, reštaurácie či energetické projekty zamerané na zelené energie.
Rastúca spolupráca
Partnerom niektorých projektov je eximbanka, ktorá za ostatné roky podporila projekty slovenských exportérov na teritóriu Gruzínska v objeme viac ako 50 miliónov eur, pričom dominantnú časť tvorili práve projekty súvisiace so stavebnou činnosťou. Tie vie štátna inštitúcia podporiť prostredníctvom priameho financovania alebo poskytnutia krytia projektov financovaných komerčnými bankami.
Zdroj: TREND
