Od roku 1999 pôsobia slovenské veľvyslanectvá nepretržite v 48 krajinách. V súčasnosti má Slovensko 62 veľvyslanectiev (bez už avizovanej Austrálie a Belgicka), z toho až 37 (59 %) sa nachádza v Európe, 15 v Ázii, 6 v Amerike a 4 v Afrike. Pre porovnanie v roku 2023 malo Česko 91 veľvyslanectiev, Maďarsko 87, Rakúsko 83, Fínsko 74, Dánsko 66 a Írsko 71 veľvyslanectiev.
Po roku 1993 boli postupne zrušené veľvyslanectvá najmä v Afrike a Latinskej Amerike a Slovensko sa sústredilo na personálne posilnenie svojich multilaterálnych zastúpení (po roku 2004 napr. Stále zastúpenie v EÚ). Avšak práve tieto regióny sú v súčasnom diplomatickom hľadáčiku viacerých západných štátov, ktoré uprednostňujú lokalizáciu svojho diplomatického zastúpenia skôr mimo EÚ.
„Jednoducho povedané, Slovensko nekopíruje diplomatický trend porovnateľných, hoci ekonomicky vyspelejších krajín.“
Pri porovnaní podielov jednotlivých ambasád porovnateľných štátov EÚ v regiónoch sveta možno konštatovať, že Slovensko má ďaleko väčší podiel ambasád práve v Európe, na rozdiel od ostatných krajín, ktoré sa zameriavajú na Áziu, či Afriku.
Je otázne, či práve ekonomika a zameranie ovplyvňujú tento trend, no v každom prípade sa Slovensko vymyká veľkosťou a populačne podobným krajinám v EÚ. Jednoducho povedané, Slovensko nekopíruje diplomatický trend porovnateľných, hoci ekonomicky vyspelejších krajín. Malo by teda Slovensko byť prítomné na nových rozvíjajúcich sa trhoch?
Podiel veľvyslanectiev podľa svetadielov v roku 2023 (v %). Zdroj: Lowy Institute, Zdroj:European Union
Je pravda, že Slovensko malo dlhodobo prioritu v integrácii západného Balkánu do EÚ, a preto od roku 2009 postupne lokalizovalo ambasádu do každej krajiny regiónu, čo vysvetľuje napríklad prítomnosť zastúpenia v približne polmiliónovej Čiernej hore a zároveň absenciu zastúpenia v takmer trojmiliónovej Litve (členského štátu EÚ). To platí aj pre región Východného partnerstva, kedy Slovensko postupne otvorilo ambasády v Moldavsku (2013), Gruzínsku (2014), Azerbajdžane (2019), či Arménsku (2020).
Pre Slovensko môže byť riešením škandinávsky model zatvárania veľvyslanectiev v EÚ a otvárania v tretích krajinách. Napríklad bohatšie škandinávske krajiny sa zo Slovenska v minulej dekáde stiahli, pričom Švédsko uzatvorilo svoju ambasádu v Bratislave v roku 2010, Dánsko a Fínsko v roku 2014 a Nórsko v roku 2023. Miesto Slovenska sa napríklad Dánsko zameralo na dynamickejšie trhy a umiestnilo ambasádu do Mjanmarska, Filipín a Nigérie.
Je však tiež potrebné brať do úvahy, že celkovo vyše 80 % exportu Slovenska smeruje do EÚ. Je teda na strategickej koncepcii vlády, či by Slovensko malo teritoriálne diverzifikovať svoj export (resp. otvárať dvere slovenským firmám viac v tretích krajinách). Hoci export je dôležitý, v súčasnosti je nemenej dôležitý aj import strategických surovín ako sú vzácne prvky potrebné pre zelenú tranzíciu. Práve tieto prvky sa nachádzajú v značnom množstve v Latinskej Amerike, Afrike, či Ázii.
Celkovo sa pri ekonomickej diplomacii zatiaľ prejavuje skôr reakčný charakter lokalizácie ambasád v súvislosti s rastom obchodu v danej krajine (príklad Gruzínska a Spojených arabských emirátov). Istú odchýlku možno zatiaľ pozorovať pri ambasádach v Jerevane a Baku, s ktorými obchod v čase lokalizácie ambasád bol marginálny.
Otváranie ambasád je dôležitá téma najmä pri ekonomickej diplomacii. Najmä skúsení ekonomickí diplomati, ktorí majú vytvorenú sieť kontaktov by mali otvárať dvere tam, kde to potrebujú slovenskí exportéri. Avšak pre malý počet ekonomických diplomatov na slovenských ambasádach, a tiež pre samotnú personálnu poddimenzovanosť ambasád je to častokrát problematické.
Filip Šandor, Prírodovedecká fakulta UK
