Podľa slov šéfa slovenskej diplomacie ide o potvrdenie toho, že bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Rakúskom sú na veľmi dobrej úrovni.

„Slovensko-rakúske vzťahy sú historicky hlboko zakorenené, vyznačujú sa susedskou a medziľudskou previazanosťou a intenzívnou hospodárskou spoluprácou vyplývajúcou aj z nášho spoločného členstva v Európskej únii, eurozóne a Schengene,“ vyhlásil minister Juraj Blanár na spoločnej tlačovej konferencii, počas ktorej poďakoval Rakúsku za poskytnutú pomoc v súvislosti so slintačkou a krívačkou.

V prípade ekonomickej spolupráce šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že obchodná výmena medzi SR a Rakúskom kontinuálne rastie a v roku 2024 dosiahla viac ako 8,5 miliardy eur.

„Rakúsko je pre Slovensko šiesty najdôležitejší obchodný partner a zároveň tretí najväčší investor. Viac ako dvetisíc rakúskych firiem u nás zamestnáva takmer 40-tisíc ľudí. Dôkazom našej dobrej spolupráce je tiež rastúci počet slovenských spoločností pôsobiacich na rakúskom trhu, ktorých je aktuálne takmer 700,“ priblížil J. Blanár s tým, že potenciál pre ďalšie posilňovanie hospodárskej spolupráce vidia partneri v oblastiach energetiky, elektromobility, vodíkových technológií, obehového hospodárstva či smart cities.

Ako zdôraznil minister zahraničných vecí, rozvoju ekonomických vzťahov pomôžu súčasne konkrétne infraštruktúrne projekty, o ktorých rokoval so svojou rezortnou kolegyňou. Ide o pokračovanie výstavby rýchlostnej cesty S8 na rakúskej strane, ktorá by sa mala napojiť na slovenskú diaľnicu D4, dokončenie prvej etapy modernizácie železničnej trate medzi Bratislavou a Viedňou s napojením na letisko Schwechat a vybudovanie plnohodnotného cestného mosta ponad rieku Morava.

„Zhodli sme sa, že opäť budú prebiehať pravidelné rokovania zástupcov ministerstiev zahraničných vecí a veľvyslancov dvakrát ročne. Jednou z prvých tém bude identifikovanie a podpora infraštruktúrnych projektov vedúcich k lepšiemu prepojeniu našich dvoch štátov, kde by bolo zároveň možné využiť eurofondy v rámci programov cezhraničnej spolupráce Interreg,“ konštatoval Juraj Blanár.

Za ďalšie konkrétne príklady rozvíjajúcej sa bilaterálnej spolupráce označil proces zmluvnej ratifikácie vedúcej k vzájomnému poskytovaniu rýchlej zdravotnej pomoci v prihraničných oblastiach, ako i podporu vzdelávania v slovenskom jazyku v rámci vzdelávacej inštitúcie Komenského škola vo Viedni.

V Rakúsku aktuálne žije takmer 50-tisíc Slovákov a ďalší do krajiny denne dochádzajú. Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár preto apeloval na svoju rezortnú kolegyňu Beate Meinl-Reisingerovú so žiadosťou o skoré ukončenie dočasných kontrol na spoločných hraniciach vnútri Schengenu. Rakúska ministerka uistila slovenskú stranu, že nejde o trvalé riešenie a dočasné kontroly budú náhodné.

„Voľný pohyb osôb je pre Slovensko veľmi dôležitá európska téma. Od roku 2015 upozorňujeme na problém nelegálnej migrácie do Európskej únie z tretích krajín a podporujeme komplexné dlhodobé alternatívy namiesto povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov. Čas nám dal za pravdu a konečne aj Európska komisia prišla s opatreniami, ktoré by mali pomôcť nájsť spoločné európske riešenie,“ uviedol šéf rezortu zahraničných vecí. Partneri rokovali zároveň o integrácii štátov západného Balkánu do EÚ, ako tiež o diverzifikácii zdrojov dovážanej energie do Únie, kde Slovensko presadzuje obnovenie tranzitu zemného plynu cez ukrajinské územie.

Obaja partneri rovnako ocenili medzinárodnú spoluprácu SR a Rakúska v regionálnych zoskupeniach Slavkovského formátu S3 (Slovensko, Česká republika, Rakúsko) a Stredoeurópskej päťky C5 (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko).

„Platformy pre regionálnu spoluprácu sú obzvlášť dôležité v dobe, kedy narastá význam dialógu a diplomacie. V rámci Slavkovského formátu preberá SR na jeden rok pozíciu lídra práve tento rok v júli a zároveň budeme na Slovensku hostiť najbližšie zasadnutie Stredoeurópskej päťky,“ informoval minister Juraj Blanár. V závere návštevy si minister s ministerkou uctil pri pamätníku Brána slobody na Devíne 400 mužov a žien, ktorí zahynuli na hraniciach ČSSR pri pokuse o útek za Železnú oponu v rokoch 1945 – 1989.

Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR