Oceliarsky segment je dlhodobo v kŕči. Výrobcovia produktu sa totiž po popandemických rekordoch prepadli do strát na úrovni desiatok miliónov. Dôvodom sú najmä klesajúce predajné ceny, ktoré tlačia nadol nižšie objednávky aj rastúce importy.

Svoje o tom by vedelo povedať vedenie košickej U. S. Steel, ktoré len v poslednom kvartáli zaknihovalo stratu na úrovni 10 miliónov eur. Trh sa jednoducho prepadá a nádej na zlepšenie v dohľadnom čase nevidí ani šéf U. S. Steel David Burritt.

Trend na trhu potvrdzujú aj oravskí hutníci z OFZ. Tí spravidla na základe objednávok ich zákazníkov vyrábajúcich oceľ dokážu predikovať vývoj na dlhšie obdobie.

„Aktuálne pociťujeme signifikantnú krízu dopytu. Tú zapríčinila do veľkej miery aj končiaca sa energetická podpora výrobcov ocele vo väčšine členských krajín. Tým navyše klesajú taktiež objednávky od kľúčových zákazníkov. Najväčšie obavy máme dnes z automotive, ktorý je podľa dát, ktoré vidíme, temer na kolenách. Podľa všetkého ide o začiatok krízy, akú sme už dlhšie nevideli,“ uviedol pre HN šéf výrobcu ferozliatin OFZ Branislav Klocok.

Podľa neho sa k týmto problémom pre zlú situáciu na trhu pridáva aj stavebný sektor, ktorý taktiež kontinuálne znižuje svoje objednávky.

Séria kríz priniesla aj výhody

OFZ a rovnako aj U. S. Steel sa zhodujú, že európskych výrobcov začala opäť potápať zotavená logistika. Tá sa rozpadla po nástupe pandémie, čo sťažilo a následne predražilo importy lacných výrobcov z Ázie. To čiastočne dokázalo kompenzovať drahé energie a prispievalo aj k rastu objednávok, keďže oceliari boli radšej ochotní priplatiť si za lokálnu produkciu ako sa spoliehať na neisté dodávky kľúčových materiálov z opačnej strany zemegule.

Tieto časy však pominuli. Opätovné obnovenie kapacít v prípade ferozliatinárov dokázali nakrátko kompenzovať faktory ako vyčíňanie jemenských pirátov či ničivý cyklón, ktorý sa prehnal pred pár mesiacmi Austráliou.

Aj napriek tomu výrobcovia vidia, že ich výrobky opäť nahrádza produkcia z tretích krajín so zlomkovými cenami výrobných vstupov, najmä energií. „Situácia na trhu za prvých šesť mesiacov tohto roka nám umožnila postupne rozbehnúť tri pece, teda približne polovicu našej produkcie. V priebehu leta však nastal na našom trhu výbuch. Import je aktuálne na maximách, čo tlačí ceny našich produktov nadol,“ konštatuje Klocok s tým, že prevádzke OFZ sa v tomto roku darí držať na nule, ktorú by sa malo podariť udržať až do konca roka.

Za výsledok, ktorý by sa v opačnom prípade pravdepodobne presunul do masívnych strát, vďačí fabrika paradoxne najmä sérii predchádzajúcich kríz, ktoré tlačili na efektivitu výroby. „Boli sme nútení prepustiť stovky ľudí. Následne sme vykonali opatrenia, ktoré nám umožňujú udržať výrobu s nižším počtom ľudí na výrazne vyššej úrovni ako v minulosti,“ tvrdí Klocok.

Hutníci hlásia posun v Uzbekistane aj Afrike

Vedenie OFZ od zvyšku roka očakáva, že výrobu udrží na dvoch až troch výrobných peciach. Viac ich v prevádzke ani nevie udržať, dôvodom je strata zákazníkov počas posledných kríz, ktorým nepomohol ani postoj Slovenska voči celému priemyselnému odvetviu.

No OFZ disponuje ďalšími štyrmi výrobnými pecami, ktoré sú dlhodobo nevyužité. Ich údržba a servis však stoja nemalé finančné prostriedky bez toho, aby prinášali očakávaný zisk. Aj z tohto dôvodu sa ferozliatinári už dlhšie pohrávajú s myšlienkou presunu tejto časti produkcie za hranice Európskej únie, kde neplatia prísne environmentálne štandardy a najmä sú v nich omnoho nižšie náklady na energie.

V hre je presun pecí z Oravy do Ázie a aj Afriky. Jedným z nových útočísk mal byť Uzbekistan, kde manažment z Oravy našiel partnera, ktorý má k dispozícii výrobný areál s ferozliatinárskou históriou.

Expanziu do opustených priestorov však v začiatkoch skomplikovali nevyrovnané vlastnícke vzťahy. Partner OFZ a majiteľ závodu Uz-Shindong Silicon mal vraj neusporiadané vzťahy s predchádzajúcimi vlastníkmi. V prípade tejto situácie však údajne nastal posun a fabrika sa vraj bude v nasledujúcich týždňoch uchádzať o odkúpenie celého areálu.

Slovenskí hutníci majú okrem toho v pláne expandovať aj na čierny kontinent za 70 až 100 miliónov eur. Manažment lokalitu menovať nateraz nechce, na jeseň však má podľa vlastných slov blízko ku kúpe pozemku, na ktorom by nové výrobné kapacity mohli vyrásť.

Zdroj: Branislav Klocok pre HN/ Autor Róbert Turza