Portál s aktuálnymi informáciami o medzinárodnom obchode.

Aktuálne o medzinárodnom obchode.

Slovensko potrebuje investičný prístup k zastupiteľským úradom

Zdroj: Andrew Fackler (Flickr)

Vláda SR v rámci májového rokovania rozhodla o znovuotvorení slovenských veľvyslanectiev v Canberre (Austrália) a Bruseli (Belgicko). Rezort zahraničia odôvodnil tento krok v rámci politických a bezpečnostných záujmov SR, ako aj ekonomických a kultúrnych záujmov, poskytovania konzulárnej asistencie a zabezpečovania  spolupráce s krajanskou komunitou.

Slovensko tieto ambasády zrušilo v roku 2022, pričom išlo aj o ambasády v Etiópii (sídlo Africkej Únie), Kuvajte (dlhodobo vysoké príjmy v rámci konzulárnych poplatkov), či Dánsku. Hoci Dánsko bolo nakoniec vynechané, ostatné štyri ambasády (Austrália, Belgicko, Etiópia, Kuvajt) boli zrušené a vznikla jedna nová v Saudskej Arábii, kde Slovensko dlhodobo absentovalo v porovnaní s ostatnými krajinami V4.

Rušenie a otváranie slovenských ambasád je pomerne časté. Od roku 1993 sa vykonalo až 34 zmien v sieti ambasád, ktoré sa týkali 28 krajín, čo predstavuje priemerne vyše jednu zmenu za rok, pričom neberieme do úvahy zmeny v generálnych konzulátoch, honorárnych konzulátoch a iných typoch zastupiteľských úradov.

Časté zmeny sa stretávajú s kritikou, najmä pre malú konzistentnosť a praktickosť zmien, ktoré v konečnom dôsledku môžu priniesť viac strát ako benefitov. Zrušenie niektorých ambasád (kde Slovensko malo dobré podmienky) a následné opätovné otvorenie v totožnej krajine o desať rokov neskôr mohlo spôsobiť zbytočné zvyšovanie nákladov.

Jedným z takýchto príkladov okrem Austrálie a Belgicka sú ambasády v Spojených arabských emirátoch (SAE) alebo Vietname. Pri SAE sa diskutovalo o znovuotvorení veľvyslanectva už 4 roky po jeho zatvorení. Opačné príklady predstavovali ambasády, ktoré sa otvorili a následne zatvorili v horizonte niekoľkých rokov (napr. Kuvajt, Malajzia, Etiópia). Celkovo tri ambasády boli ovplyvnené bezpečnostnou situáciou v krajine (Irak, Sýria a Líbya).

Z iného hľadiska práve dobrý a včasný reakčný mechanizmus v zriaďovaní ambasád by mohol v konečnom dôsledku priniesť pre Slovensko benefity. Avšak mal by byť podopretý analýzou a vychádzať z určitej strategickej koncepcie.

Zmeny v sieti ambasád SR v období rokov 1993-2022 (zelená farba – otvorenie ambasády, červená farba – zatvorenie ambasády)

A práve v doterajšej histórii Slovenska viackrát chýbala určitá koncepčnosť a dlhodobá stratégia rozvoja siete naviazaná na globálne geopolitické a geoekonomické trendy, čo bolo spôsobené najmä finančnou poddimenzovanosťou rezortu zahraničia, a teda jeho faktickou limitáciou rozvoja, pričom sa prehliadal jeho potenciálny finančný prínos.

Financie sú hlavným determinantom rozvoja siete ambasád a aj zahraničnopolitického výtlaku malého štátu. Bývalý minister Miroslava Lajčák podotkol, že Slovensko má toľko ambasád, koľko si finančne môže dovoliť, hoci sám by bol za väčší počet zastupiteľských úradov.

Napriek tomu sa pri avizovanom otváraní ambasád v Austrálii a Belgicku financie objavili azda prvýkrát ako podporný argument, že ide o investíciu, ktorá sa následne môže vrátiť vo forme daní od slovenských exportérov alebo vo forme prilákania zahraničných investícií. V súvislosti s nedávnym zhoršeným hodnotením Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti je investičný prístup štátu k diplomatickým zastúpeniam obzvlášť dôležitý. Avšak pri avizovaných škrtoch v štátnom sektore je ďalší rozvoj siete otázny.

Filip Šandor, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava

Facebook
X
LinkedIn
WhatsApp
Návrat hore