Rozhovor s J. E. Stanislavom Raščanom, veľvyslancom Slovinska na Slovensku.

Kde vidíte najväčšie príležitosti pre slovenských exportérov a investorov na slovinskom trhu a ako hodnotíte aktuálny potenciál Slovenska pre slovinské firmy?

Slovinsko a Slovensko sú z hľadiska štruktúry veľmi kompatibilné ekonomiky. Obe sú orientované na export, priemyselne silné a čoraz viac zamerané na výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Pre slovenských exportérov a investorov ponúka Slovinsko výrazné príležitosti najmä v sektoroch, ktoré sú v súlade s jeho dlhodobými rozvojovými prioritami — konkrétne v oblasti zelenej mobility, pokročilej výroby, digitálnej logistiky, energetickej efektívnosti a inteligentných priemyselných riešení.

Slovinsko má vysoko rozvinutý automobilový a komponentový sektor, no aktívne sa diverzifikuje smerom k elektrifikácii, udržateľnej doprave a inteligentným logistickým systémom. Slovenské podniky — so silnou pozíciou vo výrobe automobilových komponentov, strojárstve, elektronike a IT — majú dobré predpoklady stať sa dodávateľmi, technologickými partnermi či investormi v týchto oblastiach. Rastie tiež záujem o spoluprácu v železničnej doprave, prístavných službách a digitalizácii priemyslu, najmä keďže sa Slovinsko profiluje ako logistická brána medzi strednou Európou a globálnymi trhmi.

Zároveň je Slovensko veľmi atraktívnym trhom pre slovinské spoločnosti. Patrí k najviac industrializovaným ekonomikám EÚ so silnou automobilovou, strojárskou a elektronickou základňou. Slovinské firmy majú rastúci záujem zapájať sa do slovenských dodávateľských reťazcov — nielen ako exportéri, ale aj formou priamych investícií, spoločných podnikov či výskumno-vývojovej spolupráce. Farmaceutický priemysel, medicínske technológie, high-tech výroba a špecializované služby sú sektory, v ktorých majú slovinské podniky silné kompetencie a v ktorých Slovensko ponúka rozsah, kvalifikovanú pracovnú silu a priemyselné ekosystémy.

Dôležité je, že bilaterálny obchod medzi Slovinskom a Slovenskom neustále stabilne rastie. Celkový objem vzájomného obchodu dosiahol v roku 2024 približne 1,2 miliardy eur, čo potvrdzuje silu a vyspelosť našich hospodárskych vzťahov. Obchodu dominuje strojárstvo, dopravné zariadenia a automobilové komponenty, ktoré predstavujú najväčší podiel na exportnej aj importnej strane. To odráža hlbokú integráciu našich priemyselných sektorov, najmä v rámci európskych výrobných hodnotových reťazcov.

Zároveň tento dobrý výsledok ukazuje, že tu stále existuje významný nevyužitý potenciál. Ambíciou už nie je len zvyšovať objem obchodu, ale prehĺbiť kvalitu spolupráce — posunúť sa od tradičných vzťahov kupujúci–predávajúci k dlhodobým strategickým partnerstvám, spoločným investíciám, inovačnej spolupráci a užšej integrácii dodávateľských reťazcov. Tento posun je nevyhnutný, ak chceme, aby naše bilaterálne hospodárske vzťahy zostali konkurencieschopné, odolné a orientované na budúcnosť.

Obe krajiny sú veľmi otvorené ekonomiky s vysokým podielom obchodu na HDP. Aké konkrétne kroky prijíma Slovinsko na znižovanie zraniteľnosti dodávateľských reťazcov a obmedzenie vystavenia globálnym trhovým výkyvom?

Slovinsko si veľmi dobre uvedomuje, že otvorenosť prináša príležitosti, ale aj riziká. Nedávne globálne otrasy — od pandémie cez geopolitické napätie až po energetické výpadky — posilnili dôležitosť odolných, diverzifikovaných a predvídateľných dodávateľských reťazcov.

Jedným z hlavných pilierov je odolnosť logistiky a infraštruktúry. Významné investície smerujú do železničnej a prístavnej infraštruktúry, najmä na posilnenie severojužných koridorov spájajúcich strednú Európu s Jadranom. Rozširovaním kapacít a zlepšovaním prepojení v prístave Koper a na vnútrozemských železniciach chce Slovinsko zabezpečiť spoľahlivý prístup na globálne trhy aj v časoch narušení, pričom zároveň znižuje preťaženie a závislosť od dlhších severných trás.

Ďalším dôležitým prvkom je diverzifikácia trhov a partnerov. Slovinsko aktívne povzbudzuje podniky, aby rozširovali pôsobenie mimo tradičných exportných destinácií — vrátane Afriky, juhovýchodnej Ázie a iných rozvíjajúcich sa regiónov. Táto diverzifikácia znižuje vystavenie cyklickým šokom na jednotlivých trhoch a vytvára nové príležitosti rastu.

Na strategickej úrovni Slovinsko plne podporuje iniciatívy EÚ na posilnenie otvorenej strategickej autonómie — najmä v oblasti kritických surovín, energetiky, farmácie a kľúčových priemyselných vstupov. Konkrétne príklady zahŕňajú investície do recyklácie, obehového hospodárstva a špecializovaných spracovateľských kapacít, ktoré znižujú závislosť od externých dodávateľov.

Kľúčovú úlohu zohráva aj inovácia. Presunom k výrobe s vyššou pridanou hodnotou a znalostne náročným aktivitám sú slovinské firmy menej vystavené cenovým výkyvom a nízkomaržovej konkurencii. Tento posun smerom ku konkurencieschopnosti založenej na inováciách je vnímaný ako dlhodobý „tlmič“ voči globálnym trhovým turbulenciám.

Slovinsko otvorilo nové ambasády na Filipínach, v Maroku a Etiópii, zatiaľ čo Slovensko rozširuje diplomatické pôsobenie v Afrike a juhovýchodnej Ázii. Odráža to širšie strategické úsilie diverzifikovať bilaterálne vzťahy a ekonomické záujmy?

Áno, veľmi jasne ide o širší a zámerný strategický posun. Rozhodnutie Slovinska otvoriť nové veľvyslanectvá na Filipínach, v Maroku a Etiópii úzko súvisí s ekonomickou diplomaciou a s uvedomením, že budúci globálny rast bude čoraz viac prichádzať z regiónov mimo Európy.

Tieto krajiny neboli vybrané náhodne. Juhovýchodná Ázia a Afrika patria medzi najrýchlejšie rastúce regióny sveta — s rastúcou strednou triedou, rastúcimi investíciami do infraštruktúry a zvyšujúcim sa dopytom po priemyselných, energetických a digitálnych riešeniach — v oblastiach, kde sú slovinské aj slovenské firmy konkurencieschopné. Vytvorením trvalej diplomatickej prítomnosti Slovinsko posilňuje schopnosť podporovať firmy, včas identifikovať príležitosti a budovať dlhodobé partnerstvá založené na dôvere.

Podobná expanzia Slovenska v Afrike a juhovýchodnej Ázii ukazuje, že obe naše krajiny vnímajú globálne trendy podobne. Nejde o nahrádzanie tradičných partnerov v EÚ, ale o doplnenie existujúcich vzťahov, znižovanie rizika a posilňovanie hospodárskej odolnosti.

Z podnikateľského hľadiska dnes ambasády zohrávajú oveľa aktívnejšiu rolu v podpore obchodu, investícií a vytvárania sietí. Rozširovanie diplomatickej prítomnosti tak priamo prispieva k otváraniu nových trhov, zabezpečovaniu dodávateľských reťazcov a posilňovaniu globálneho postavenia našich ekonomík.

Prístav Koper získava čoraz väčšiu pozornosť v globálnej logistike. Ako hodnotíte jeho význam pre Slovensko a potenciál hlbšej spolupráce v doprave a prepojení dodávateľských reťazcov?

Prístav Koper je bezpochyby strategickým aktívom Slovinska a čoraz dôležitejším uzlom pre Slovensko a širší región strednej Európy. Náš vzájomný obchod dosahuje približne 1,2 miliardy eur a viac ako 80 % kontajnerovej dopravy Slovenska prechádza cez slovinský prístav Koper — čo jasne dokazuje jeho kľúčovú úlohu.

Ako uviedol minister Blanár, Koper je strategickým dopravným uzlom pre Slovensko aj z hľadiska diverzifikácie ropných a energetických dodávok. Pre vnútrozemskú krajinu, akou je Slovensko, nie je spoľahlivý prístup k moru len ekonomickou otázkou, ale aj otázkou strategickej odolnosti.

Zo slovinskej strany existuje veľký záujem o ďalšie prehlbovanie spolupráce so Slovenskom v doprave a logistike. Zahŕňa to investície do železničnej infraštruktúry, intermodálnych terminálov, digitalizácie logistických procesov a koordinácie dopravných politík. Nové a častejšie železničné spojenia medzi Koperom a Slovenskom už dnes prispievajú k rýchlejšej, efektívnejšej a udržateľnejšej nákladnej doprave.

V súčasnom globálnom prostredí sa kratšie a predvídateľnejšie dodávateľské reťazce stávajú konkurenčnou výhodou. Posilňovanie úlohy prístavu Koper pre slovenský obchod tak prináša výhody obom krajinám — zvyšuje odolnosť, skracuje tranzitné časy, znižuje emisie a posilňuje celkovú konkurencieschopnosť našich exportérov.

Aké sú podľa vás hlavné ekonomické a inovačné priority Slovinska v nasledujúcich 5–10 rokoch?

Dlhodobá ekonomická stratégia Slovinska je pevne postavená na inováciách, udržateľnosti a raste s vysokou pridanou hodnotou. Jedným z najdôležitejších záväzkov je výrazné zvýšenie verejných investícií do výskumu, vedy a inovácií, ktoré už v posledných rokoch citeľne narástli.

Kľúčové priority zahŕňajú zelené technológie, obnoviteľné zdroje energie, pokročilú výrobu, digitalizáciu, umelú inteligenciu a biovedy. Slovinsko sa nechce profilovať ako nízkonákladový výrobca, ale ako tvorca sofistikovaných produktov a riešení so silným exportným potenciálom.

Kľúčové priority zahŕňajú zelené technológie, obnoviteľné zdroje energie, pokročilú výrobu, digitalizáciu, umelú inteligenciu a biovedy. Slovinsko sa nechce profilovať ako nízkonákladový výrobca, ale ako tvorca sofistikovaných produktov a riešení so silným exportným potenciálom.

Rovnako dôležitý je ľudský kapitál. Vzdelávanie, rozvoj zručností a prilákanie talentov sú nevyhnutné na podporu týchto ambícií. V priebehu nasledujúcej dekády chce Slovinsko vybudovať odolnú, inkluzívnu a inováciami poháňanú ekonomiku, ktorá zostane otvorená, exportne orientovaná a konkurencieschopná v rámci EÚ aj globálne.

Počas vašej nedávnej návštevy Rady slovenských exportérov — ako vnímate jej úlohu pri podpore hlbších obchodných vzťahov? Sú oblasti, kde by mohla pôsobiť ako strategický partner pre slovinské firmy?

Vnímam úlohu Rady slovenských exportérov ako mimoriadne dôležitú — najmä v dnešnom komplexnom medzinárodnom prostredí. Organizácie tohto typu sú kľúčovými hnacími silami praktickej ekonomickej diplomacie. Pomáhajú pretavovať politický dialóg do konkrétnych obchodných výsledkov tým, že prepájajú firmy, zdieľajú informácie a identifikujú reálne príležitosti aj výzvy.

Pre slovinské spoločnosti predstavuje spolupráca s Radou veľmi cenný vstup na slovenský trh. Rada môže zohrávať strategickú úlohu pri sprostredkovaní B2B kontaktov, sektorových dialógov, spoločných podnikateľských misií a výmene informácií — najmä v oblastiach ako automobilové dodávateľské reťazce, zelené technológie, logistika či digitálne riešenia.

V Slovinsku podobné úlohy zohrávajú inštitúcie ako SPIRIT Slovenia či Hospodárska komora Slovinska a existuje zjavný potenciál pre užšiu inštitucionálnu spoluprácu medzi nimi a Radou slovenských exportérov. Spoločným postupom môžu vytvárať štruktúrované platformy pre dlhodobé partnerstvá namiesto jednorazových transakcií.

Takáto spolupráca posilňuje dôveru, znižuje bariéry vstupu na trh a pomáha obom ekonomikám naplno využiť potenciál ich už dnes veľmi silných bilaterálnych vzťahov.

Autor: Filip Šandor