Rozhovor s Jaroslavom Mervartom, členom boardu a akcionárom spoločnosti Chemosvit Group, súčasne členom predsedníctva Rady slovenských exportérov.
Ktoré sú kľúčové exportné trhy Vašej spoločnosti a ako sa vám darí na nich uspieť?
Skupina firiem Chemosvit zahŕňa ako výrobné firmy, tak aj firmy špecializujúce sa na poskytovanie služieb. Ak by sme zobrali v úvahu len výrobné firmy, tak náš export sa pohybuje medzi 70-100%, v závislosti na firme. Potravinárske fólie predávame najmä v Európe, kde máme už tradične silné zastúpenie v Nemecku, Holandsku, Švajčiarsku, ale aj v Česku, Poľsku resp. v južnej Európe.
Vzhľadom k rozmachu zelených energií je v súčasnosti veľký záujem o kondenzátorové fólie, ktoré vyrába spoločnosť Terichem Tervakoski. Tie sa okrem Európy vyvážajú do celého sveta, vrátane Ameriky, Ázie a pod. Vzhľadom k vysokému dopytu v súčasnosti prebiehajú prípravné práce na spustení novej výrobnej linky, ktorá by mala zabezpečiť nielen kapacitné navýšenie výroby, ale aj rozšírenie produktového portfólia o nové, perspektívne typy fólií.
Do Európy, Ázie a Ameriky vyvážame aj rôzne druhy polypropylénových vlákien, ktoré sa okrem iného využívajú v tzv. funkčnom, najčastejšie športovom oblečení, ako aj v „medical“ segmente, kde ponúkame komplexný sortiment výrobkov – antibakteriálne oblečenie a posteľné prádlo – pre nemocnice, domovy dôchodcov, materské škôlky, a pod.
Strojárenské výrobky z našej spoločnosti vyvážame najmä do Európy, kde sa jedná o výrobu špecializovaných dielov na zákazku, časti strojov, baliace automaty, a pod.
Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelíte vo vašom sektore pri expanzii na zahraničné trhy?
Tie by som rozdelil na dve skupiny. Jedna sa týka aktívnej akvizičnej činnosti, a to najmä identifikácie zaujímavých teritórií, podpory vývozu resp. podpory pri zakladaní spoločného výrobného podniku. V tomto smere by som očakával aktívnu podporu zo strany štátu, ktorý podnikateľov smeruje, otvára nové perspektívne trhy, zabezpečuje potrebné kontakty a konzultačnú pomoc. Štát by mal podľa môjho názoru poskytovať procesne orientovanú pomoc – pri exporte tovaru, pri vytvorení obchodného zastúpenia, resp. pomáhať podnikateľom v celom životnom cykle prípravy výrobnej prevádzky v zahraničí – od vybavovania povolení, realizácie projektových či stavebných prác, dovozu technológie, zabezpečenia pracovníkov, spustenia výroby, a pod.
Druhá skupina výziev sa týka podpory a rozvoja už zabehnutého podnikania v zahraničí. Tam je zvyčajne cieľom dobrá komunikácia s vládou a miestnymi úradmi, využívanie podnikateľských stimulov so zámerom ďalšieho rozvoja, komunikácia s miestnymi obchodnými komorami a podnikateľskými združeniami. Zo strany slovenskej vlády je to najmä aktívna účasť v medzinárodných programoch, spájanie dopytu (tendrov) na danom teritóriu a slovenských firiem, ktoré tieto produkty či služby vedia dodať. Neoddeliteľne tu patrí aj podpora zabezpečenia týchto transakcií, ako je preverovanie partnerov, poistenie pohľadávok, poskytovanie štátom garantovaných úverov, ako aj riešenie rôznych nepríjemných udalostí ako je prípadný konkurz zákazníka v zahraničí a pod.
Darí sa Vám udržať konkurencieschopnosť vašich produktov na zahraničných trhoch?
Dá sa povedať, že to je základná podmienka, ktorú musí firma, ktorá chce exportovať spĺňať. Mať zaujímavý a kvalitný produkt, o ktorý je na cieľovom teritóriu záujem. Nároky na inovácie, kvalitu či včasnosť dodávok sú zvyčajne v zahraničí vyššie, a to často núti firmy kontinuálne pracovať ako portfóliu produktov, tak aj na poskytovaných službách. Čo v konečnom dôsledku pomáha aj samotnému rozvoju firmy.
Z pohľadu firmy je zároveň dobré, keď ako sa hovorí „stojí na viacerých nohách“, a teda keď obsluhuje nielen domáci trh, firmy v Európskej únii, ale aj niektoré ďalšie perspektívne teritória. V prípade lokálneho výpadku na niektorom z nich (vplyvom recesie resp. legislatívnych zmien, zhoršenia podnikateľského prostredia, rôznych sankcií, a pod.) potom takáto situácia firmu až tak veľmi neohrozí, a má čas svoje aktivity presmerovať na iné segmenty, či nové teritória.
Z vlastnej skúsenosti môžem hodnotiť napr. spoluprácu s rôznymi zahraničnými partnermi (vrátane nadnárodných spoločností) ako veľmi prínosnú a obohacujúcu. Firma a ľudia v nej majú nové výzvy ale aj nové príležitosti, poznajú nové trhy, požiadavky a nároky. A vďaka týmto výzvam rastieme osobne, kvalitatívne rastú aj firmy, a silné firmy sú základom silného a prosperujúceho štátu.
Dostali ste v minulosti podporu od štátu alebo iných inštitúcií? Bola pre vás užitočná?
Samozrejme, že sme tieto kontakty využívali. Spolupracovali sme so s našimi zastupiteľskými úradmi v zahraničí, či už to bolo Turecko, Francúzsko, Ukrajina, Nemecko, Rusko, a pod. Riešili sme ako otázku prieniku resp. exportu na tieto trhy, tak aj rôzne štandardné ako aj neštandardné obchodné prípady a situácie. Ako firma samotná resp. ako člen Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, a tiež ako člen Rady exportérov úzko komunikujeme aj s ministerstvom hospodárstva resp. ministerstvom zahraničných vecí.
Aké ďalšie iniciatívy alebo typy štátnej podpory by mohli byť prospešné pre slovenských exportérov?
To čo by som privítal by bola aktívnejšia zahranično-obchodná politika, spojená so systémovou podporou exportu. Preto ma už skôr oslovili aktivity Rady exportérov, ktoré sú založené ako na aktívnej komunikácii a nadväzovaní vzťahov, tak aj na dátovej časti – poznaní potenciálu a záujmov domácich podnikateľov, a ich spájaní s dopytom a možnosťami exportu do zahraničia. A práve tu by mala nastúpiť systémová podpora, od prvotného záujmu až po prvý export resp. spoľahlivú a pravidelnú obchodnú spoluprácu. To si vyžaduje poznanie trhov, skúsených ekonomických diplomatov a jasne definované procesy , ktoré podporené profesionálnou konzultačnou podporou uľahčujú presadenie sa na zahraničných trhoch.
Aby som tú systémovú podporu priblížil spomeniem jeden príklad. Keď sa nám narodila dcérka, bolo to kvôli veľkému striedaniu primárov nie v Poprade, ale v Spišskej novej vsi. Zorientovať sa na úradoch v inom meste však môže byť komplikované. Nie však v roku 2007 v SNV. Na internete som si našiel typy udalostí, ktoré sa bežne riešia, a samozrejme tam bolo aj narodenie dieťaťa. Bol tam podrobný popis procesu čo je potrebné vybaviť, kde začať, do ktorých kancelárií ísť, a aké podklady doniesť. Aj vďaka ústretovosti ľudí sme to mali vybavené tak rýchlo, že sme boli až sami prekvapení. Jasné inštrukcie, postupy, správni ľudia na správnom mieste – ako v nemocnici, tak aj na úradoch. Tak jednoducho, prehľadne a užívateľsky prívetivo by to malo fungovať všade aj pri podpore exportu!
A samozrejme pri podpore exportu je potrebné spomenúť aj ďalšie veci, ktoré sa dnes už čiastočne robia. Vytvorenie priestoru na vystavovanie slovenských firiem v zahraničí, podnikateľské misie, zdieľanie informácií o tendroch, priemyselných parkoch, informácie o zvýhodneniach pre podnikateľov v zahraničí, informácie zo zahraničných trhov, a pod.
Ste novozvoleným členom predsedníctva Rady slovenských exportérov. Aké miesto v podpore exportu a celkovej obchodnej politike Slovenska by malo mať toto podnikateľské združenie?
Skôr záleží na obsahu ako na konkrétnej forme. Rade slovenských exportérov patrí uznanie a rešpekt za to, že poukázala na potenciál a dôležitosť exportu pre Slovensko, ako aj na jeho premenlivú, nedostatočnú či málo systémovú podporu v minulosti. Aj v čase, kedy bolo Slovensko paralyzované politickými kauzami a súbojmi dokázala Rada slovenských exportérov presadzovať profesionalitu a odbornosť – ktoré sa ináč veľmi často stávajú obeťou politických súbojov. Jej výhodou by mala byť práva profesionalita a apolitickosť. Aj keď sa vlády a ministri striedajú, Rada slovenských exportérov môže pokračovať a systematickej snahe o rozvoj a podporu exportu. Aj preto som rád, že na jej valnom zhromaždení som videl ako koaličných, tak aj opozičných politikov.
Systematická a dlhodobá (dlhoročná) snaha má svoje nepopierateľné výhody. Je to vízia a dlhodobá stratégia, ktorá sa priebežne meria a vyhodnocuje, a postupne zavádza do praxe. Čo sa týka podpory pracovníkov ministerstiev, tam platí čím väčšia angažovanosť a spolupráca, tým lepšie. Za zvlášť potrebnú vnímam aktívnu spoluprácu medzi signatármi referenda, ktoré bolo podpísané májového valného zhromaždenia medzi ministerstvom zahraničia, ministerstvom hospodárstva, Eximbankou a samozrejme Radou slovenských exportérov. Je dobré, keď je každá z týchto inštitúcii v ekonomickej diplomacii aktívna, ale spolu, koordinovaným postupom sa dá dosiahnuť podstatne viac.
Samozrejme dobre nastavené procesy sú jedna vec, druhou je profesionalita a aktívne nasadenie pracovníkov Rady – ako pri budovaní kontaktov, tak aj pri riešení konkrétnych výziev. V tomto smere sa páči aj profesné zameranie štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Rasťa Chovanca, ktorý rozvoj ekonomickej diplomacie označil za svoju prioritu.
Obnova a rekonštrukcia Ukrajiny je často diskutovanou témou aj na úrovni EÚ. Predstavuje táto téma príležitosť pre slovenskú ekonomiku a našich exportérov?
To nepochybne áno, aj keď v súčasnosti hovoríme o veľmi vypätej situácii vzhľadom k vojnovému konfliktu. V tejto situácii je o to viac potrebná aktívna angažovanosť štátu – pri identifikácii a komunikácii príležitostí, príprave spolupráce, zabezpečení garancií, platieb, a podobne. Je zrejmé, že štáty s dobre zabehnutým systémom podpory exportu boli aj v týchto náročných podmienkach akcieschopnejšie, a my ešte stále zaostávame. Ale proces so zámerom zlepšiť tento stav sa aj vďaka Rade exportérov už rozbehol, a verím, že postupne sa okolitým štátom vo V4 resp. v Európe dokážeme aj v tomto smere vyrovnať.
Ako vnímate komunikáciu medzi štátom a podnikateľským sektorom či podnikateľskými združeniami?
V prvom rade ako jeden zo zástupcov podnikateľov by som chcel zvýrazniť význam a potrebu pravidelnej komunikácie. Tá síce v nejakej forme existuje, ale mala by byť výrazne aktívnejšia – a teda prínosnejšia pre obidve strany. To umožní identifikovať slabé miesta slovenského hospodárstva, poznať problémy a zámery podnikateľov, a tie prepojiť so zámermi jednotlivých ministerstiev či už pri príprave legislatívy, nastavovaní podnikateľského prostredia, pri čerpaní eurofondov a pod.
Aj tu je potrebný systémový prístup. Definovať problémy, stanoviť priority, navrhnúť ich riešenie, a kontrolovať ich zavádzanie do praxe. Iba jeden príklad za všetky – cez podnikateľské zväzy už veľa rokov poukazujeme na tzv. nedostatkové profesie, ale stav sa nemení resp. iba veľmi pomaly. Je potrebné aby aj v tomto smere boli prijaté konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu tento už pomaly kritický stav zmeniť!
Na Slovensko možno mieri ďalšia zahraničná investícia v oblasti automobilového priemyslu. Vítate príchod takejto investície?
Určite áno. Volvo je veľká firma, so zabehnutými procesmi, modernými technológiami a vývojom. Za veľké plus považujem aj umiestnenie tejto automobilky pri Košiciach, čo určite pomôže celému regiónu.
Slovensko si v medzinárodných rebríčkoch konkurencieschopnosti naďalej medziročne zhoršuje pozíciu. Čím je to podľa Vás spôsobené?
Nazval by som to nevyváženou politikou, kedy sa viac rozdáva ako tvorí. Mám pochopenie pre aj sociálnu politiku, avšak rozdávať môžeme len z toho, čo vytvoríme. Je potrebné sa viac sústrediť na vytvorenie stabilného, výhodného a jednoduchého prostredia na podnikanie, aby firmy zo Slovenska neodchádzali, naopak, aby tu prichádzali, zamestnávali ľudí a platili dane. Je potrebné zapracovať na kvalite školstva, a to ako v zmysle jeho nastavenia na profesie, ktoré priemysel potrebuje, tak aj na kvalite vzdelávania.
Jeden dobrý známy, ktorý viac ako 20 rokov robil riaditeľa školy sa posťažoval, že za toto obdobie sa vystriedalo tak veľa ministrov (bolo to dvojciferné číslo), pričom aj napriek pokusom zaviesť kvalitatívne novú koncepciu vzdelávania sa to nepodarilo. A to sa zďaleka netýka len školstva. Vidíme to aj v ekonomickej diplomacii, v nastavení podmienok podnikania, dôchodkového systému, čerpania eurofondov, a pod.
Nedávno sme tu videli tzv. zvýhodnené odchody do dôchodku – v štýle, že z pohľadu zamestnancov je to tak výhodné, že to jednoducho musíš zobrať. A to aj napriek tomu, že firmy majú nedostatok zamestnancov, školstvo ich produkuje najmä v nedostatkových profesiách málo. A keď sa podnikatelia chcú s týmito ľuďmi dohodnúť na aspoň trocha rozumnom pracovnom úväzku (už popri dôchodku) tak sa to kvôli legislatíve nedá. A pritom ide často iba o to, aby aspoň mohli zaškoliť ľudí, ktorí nastúpili na ich miesto! V médiách čítame veľa článkov o tom, ako napätý je štátny rozpočet, aké čoraz vyššie náklady sú potrebné na vyplácanie dôchodkov – a štát motivuje ľudí v produktívnom veku k tomu, aby predčasne odišli do dôchodku – kde zaťažia štátne financie. A pritom, ak by ešte robili vo firme, tak by štát nieže nezaťažili, ale naopak by do štátneho rozpočtu prispeli. Tento prístup sa jednoducho – ekonomicky – nedá pochopiť!
Pointu teda vidím v tom, aké podmienky vytvárame na podnikanie, ako dlhodobo a systémovo ho podporujeme. A vo firmách je to podobne – nestačí veľa robiť, je potrebné dobré nastavenie procesov vo firme, a to od získania zákazky, jej spracovania, výroby, expedíciu až po zákaznícky servis. Kvalita reťaze je daná jej najslabším článkom, a preto dobre riadené firmy vedia inovácie a prácu ľudí zhodnotiť lepšie. Firmy často doplácajú aj na absenciu strategického riadenia, pričom veľmi častým zdôvodnením je práve nestabilné podnikateľské prostredie, či volatilita na trhu – ceny vstupov, energií, vplyv recesie a pod.
V tejto situácii je však o to viac potrebné pracovať s víziou, stratégiou a koncepčne. A tu má svoje miesto aj zámer presadiť sa na zahraničných trhoch. Nielen kvôli zabezpečeniu zákazkovej náplne, ale aj z pohľadu diverzifikácie podnikateľského rizika, či ďalšieho rozvoja firmy. Aj preto podporujem aktivity Rady exportérov, ako aj aktivity vlády či špecificky jednotlivých ministerstiev pri podpore ekonomickej diplomacie. Pretože je to krok správnym smerom a musíme ho ďalej, spoločne a aktívne rozvíjať.
Autor: Filip Šandor
