Včera sme si opäť pripomenuli 17. november — deň, keď sa popri spoločenských a politických zmenách začala aj tŕnistá cesta transformácie našej ekonomiky. Ekonomický systém v bývalej Československej socialistickej republike bol centrálne plánovaný. Na osvieženie pamäti: štát prostredníctvom plánovacích komisií určoval prakticky celý ekonomický ekosystém. Keďže všetky podniky naprieč sektormi boli štátne, vláda rozhodovala o tom, čo a koľko sa bude vyrábať.
Plánovali sa priemerné mzdy, bilančne sa rozdeľovali zdroje a predovšetkým sa úspešným podnikom odoberal zisk. Tým sa potláčala iniciatíva — úspešný podnik si nemohol ponechať vytvorené zdroje na nové investície, napríklad na nákup strojov, pokiaľ mu ich nepridelili cez bilančné procesy. Nemohol motivovať manažment ani zamestnancov zvýšením miezd. V automobilovom priemysle vláda dokonca určovala aj presné parametre vozidiel. Takto sa vládnym uznesením schvaľovali technické parametre napríklad modelu Škoda Favorit.
Trhová ekonomika, založená na princípoch, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, predstavovala úplne iný svet. Československo, a neskôr Slovenská republika, po zmene režimu čelili mimoriadne náročným problémom. V prvom rade bolo potrebné vyrovnať sa s tým, že všetky podnikateľské subjekty boli dovtedy štátne. Proces transformácie prebiehal najmä tromi spôsobmi — prvé pokusy predstavovala takzvaná malá privatizácia drobných prevádzok, následne veľká privatizácia najmä kupónovou metódou a potom aj priamy predaj. Významnú úlohu zohrali tiež reštitúcie.
Už toto boli obrovské výzvy. Podniky prechádzali do súkromných rúk, neraz nie ideálnym spôsobom a často s negatívnymi dôsledkami. Paralelne však vznikala aj úplne nová podnikateľská komunita, ktorá budovala firmy „na zelenej lúke“.
Systém riadenia štátu musel zároveň prejsť mentálnym prerodom — od direktívneho zasahovania do ekonomiky k fungovaniu štátu ako spravodlivého regulátora férovej súťaže. Bolo potrebné liberalizovať cenotvorbu, prejsť na trhové ceny a, samozrejme, liberalizovať zahraničný obchod, kde mal štát počas socializmu monopol.
Neviem si predstaviť náročnejšiu transformáciu ekonomického prostredia, ako bola tá, ktorou prechádzali postkomunistické krajiny. Kľúčovým problémom bol kritický nedostatok manažérov so skúsenosťami z trhového prostredia. Aj preto prišlo k množstvu úpadkov, konkurzov a smutných koncov ikon slovenského priemyslu.
Dnes, v roku 2025, je to už 36 rokov od začiatku transformácie. V trhovej ekonomike fungujeme takmer tak dlho, ako sme predtým fungovali v ekonomike centrálne plánovanej. A napriek tomu stále platí, že úspech ekonomiky je najmä o ľuďoch. Ak sa odbornosť, vzdelanie a reálne manažérske skúsenosti prirodzene nepretavia do riadenia štátnych aj súkromných podnikov, ak si leadership nebude uvedomovať, že podnikanie je súťaž a drina – a nie rozhodnutie centrálnej komisie o tom, čo a koľko máme vyrábať –, stále budeme prehrávať v konkurencii globálneho trhu.
Skúsenosti sa nenaberajú ľahko. Rozdiel je však v tom, že dnes máme všetky možnosti, ktoré sme kedysi nemali: zahraničné vzdelávanie, získavanie skúseností v akejkoľvek krajine, otvorené a necenzurované informačné zdroje.
Je najvyšší čas ísť do toho naplno.
Autor: Peter Blaskovits pre HN
Autor je z analytickej platformy expertov Export Analytica
