Rozhovor s Martinom Jančom, zakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti M2M Solutions.

M2M Solutions dnes patrí medzi technologických lídrov v oblasti digitalizácie a logistiky a Vy osobne ste získali ocenenie Inovátor roka 2024. Ako však vyzerali Vaše začiatky?

Môj prvý R&D projekt som realizoval ešte v Siemense. Vtedy sme s mladým, nadšeným tímom prijali extrémne náročnú úlohu – vyvinúť systém riadenia verejného osvetlenia. Projekt sme odhadli asi na tretinu reálnych nákladov, no práve nadšenie a odhodlanie nás držali nad vodou. Napriek všetkým prekážkam sme ho úspešne dokončili a čo je pre mňa najväčšou odmenou – tento systém sa používa dodnes.

Vyvinuli ste viacero inovatívnych riešení – WMS, M2L, AMR, OEE a iné. V čom sú podľa Vás jedinečné a ako sa odlišujú od zahraničnej konkurencie?

Pri vývoji našich produktov sa snažíme vždy priniesť technológie, ktoré nie sú v danom segmente bežné. Do M2L sme napríklad ako prví implementovali laserovú detekciu výberu pozície v sklade. Keď sme s týmto riešením išli na nemecký veľtrh, náš systém sa vizuálne aj funkčne úplne odlišoval od všetkých ostatných. Minulý rok sme už na tej istej výstave videli, že väčšina konkurenčných systémov vyzerá veľmi podobne ako ten náš – čo je pre nás potvrdením, že inovujeme správnym smerom.

Do ktorých krajín v súčasnosti exportujete, ktoré trhy považujete za najperspektívnejšie a čo vám najviac pomáha presadzovať sa v zahraničí?

Export má u nás stále veľký priestor na rast. V súčasnosti najviac predávame do Nemecka a Veľkej Británie. Z pohľadu rozvoja sa intenzívne sústreďujeme aj na Českú republiku. V zahraničí sa najviac darí našim produktom AMR a TLS (D&YMS), ktoré sú technologicky výrazne diferencované.

S akými prekážkami a rizikami sa slovenské technologické firmy najčastejšie stretávajú pri expanzii do zahraničia a akým chybám by sa mali vyhnúť?

Pre nás – a myslím si, že pre mnohé slovenské technologické firmy v B2B – je veľmi ťažké predávať výhradne online. Preto je v zahraničí kľúčové mať kvalitného lokálneho partnera alebo na danom trhu pôsobiť prostredníctvom vlastnej dcérskej spoločnosti. Bez lokálnej prítomnosti sa dôvera a obchod budujú omnoho ťažšie.

Ako hodnotíte konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti automatizácie a digitalizácie a kde vidíte najväčšie príležitosti na európskom a globálnom trhu?

Slováci sú mimoriadne šikovní a dokážu vytvárať kvalitné riešenia aj s obmedzeným rozpočtom. Najväčší problém však vidím v schopnosti predať sa – v marketingu, prezentácii a komunikovaní hodnoty produktu. Technológie vieme robiť výborné, ale musíme sa naučiť lepšie hovoriť o tom, prečo sú výnimočné.

Veľkou príležitosťou je aj súčasný tlak európskeho priemyslu na automatizáciu a efektivitu. Mnohé firmy dnes hľadajú flexibilné riešenia, ktoré sa dajú rýchlo prispôsobiť ich procesom – a práve v tom je naša sila. Sme dostatočne malí na to, aby sme boli agilní, a dostatočne skúsení na to, aby sme ponúkli špičkové technológie.

Priestor vidím aj v úzkej integrácii hardvéru a softvéru, kde slovenské firmy často excelujú. Európsky trh bude podľa mňa stále viac potrebovať riešenia na mieru, ktoré kombinujú automatizáciu, dátovú analytiku, robotiku a umelú inteligenciu. A tam máme potenciál patriť medzi najlepších.

Ako podľa Vás funguje spolupráca medzi biznisom, štátom a akademickou sférou a čo by bolo potrebné zlepšiť, aby vznikalo viac inovatívnych projektov?

Úroveň spolupráce hodnotím ako veľmi slabú. Zlepšovať je potrebné prakticky všetko. Za kľúčové považujem to, aby štát pri dotovaní výskumu a vývoja hodnotil reálne výstupy projektov, nie len čerpanie rozpočtu podľa administratívnych kritérií. Súčasný systém skôr podporuje „správne“ firmy, než aby budoval zdravý R&D ekosystém.

Ako člen Rady slovenských exportérov, ako vnímate jej aktivity a v čom vidíte najväčší prínos pre firmy smerujúce na zahraničné trhy?

Najväčším prínosom je možnosť stretávať ľudí, ktorí riešia podobné výzvy ako my. Spoločne hľadáme riešenia, zdieľame skúsenosti a dokážeme vytvárať aj určitý konštruktívny tlak na štát. Táto komunita má skutočný význam.

Autor: Filip Šandor