Pán minister, novozaložené Ministerstvo cestovného ruchu a športu už naplno rozbehlo svoje aktivity, o ktorých sa dočítame aj v médiách ci na sociálnych sieťach. Dá sa považovať, že už máte k dispozícii všetky personálne, finančné či kompetenčné nástroje na rozvoj slovenského cestovného ruchu a športu, alebo ešte niektoré procesy bežia a vyžadujú si ďalšie kroky a opatrenia? Predsa len, ministerstvo ste zakladali prakticky na zelenej lúke, bez sídla a ľudí…
So vznikom nového ministerstva na Slovensku neexistuje mnoho skúseností, ani návody. Napriek tomu môžeme skonštatovať, že ministerstvo je rozbehnuté, je presťahované do nového sídla a pracuje tiež na novelizáciách a prípravách nových zákonov. Dobrou správou je, že sa nám podarilo prilákať skúsených odborníkov. Na rozvoj cestovného ruchu a športu pôjde ročne o 100 miliónov eur viac. Mojou prioritou je priniesť merateľné výsledky, v cestovnom ruchu aj športe, preto robíme koncepčné zmeny, ktoré vychádzajú z jasnej stratégie. Spolu s tímom odborníkov máme za cieľ naštartovať turizmus, priniesť viac zdrojov do regiónov a využiť potenciál, ktorý Slovensko ponúka. V športe nastavujeme komplexnú podporu s cieľom zlepšiť podmienky pre všetkých, pre detí a mládež, aj pre profesionálov, tak aby mohli rozvíjať svoje talenty v dôstojných podmienkach. To si vyžaduje aj prijate kvalitnej legislatívy, konkrétne zákony preto už v krátkom čase pôjdu do Národnej rady.
Z organizačného pohľadu máme za sebou množstvo dielčej práce, ako napríklad doplnenie účasti zástupcov MINCRS do poradných orgánov vlády SR, prípravu plánov obstarávania hmotného majetku, napojenie na štátnu pokladnicu, CES, RIS, či nové zriaďovacie listiny na podriadené organizácie NŠC, SADA, ST, alebo prevod akcií Tipos.
Máte na starosti v podstate dve rozdielne témy, cestovný ruch a šport. Musíte vyvážene venovať pozornosť obom témam, ktoré majú rozdielne potreby a iné očakávania, avšak obe témy robia alebo by mali robiť obraz o Slovensku v zahraničí a sú považované za efektívny marketingový, či brandingový nástroj krajiny, ktorý je nepolitický. Súhlasíte? Je vhodné mať obe témy pod jednou strechou alebo by ste preferovali, keby každá fungovala samostatne. Ako to funguje v iných krajinách?
Šport a cestovný ruch sú navzájom veľmi prepojené a je preto logické, že sú pod jednou strechou. Obe oblasti majú významný ekonomický potenciál. Športové podujatia priťahujú divákov a účastníkov z rôznych častí sveta, čo zvyšuje príjmy z cestovného ruchu. Naopak, turistické atrakcie a destinácie často zahŕňajú aj športové aktivity, ako sú lyžovanie, turistika alebo vodné športy, ktoré ďalej podporujú miestnu ekonomiku. Šport aj cestovný ruch prispievajú k zdravému životnému štýlu. Turisti často vyhľadávajú aktivity, ktoré kombinujú šport a pohyb, ako je cykloturistika, horolezectvo alebo plávanie, čo podporuje fyzické a duševné zdravie. Zároveň sú to silné nástroje na propagáciu krajiny. Významné športové podujatia zvyšujú viditeľnosť a atraktivitu destinácií, kde sa konajú, čo môže prilákať turistov. Obe odvetvia dokážu byť motorom regionálneho rozvoja jednotlivo, ale najmä vo vzájomnej zhode. Menšie obce a regióny môžu profitovať z turistov prichádzajúcich na športové podujatia alebo do športových zariadení, čo podporuje miestne podnikanie a zlepšuje kvalitu života obyvateľov. Úlohou ministerstva je podpora veľkých športových podujatí, ale aj masového športu pre všetkých a aktívneho trávenia voľného času. Zároveň chceme cez viaceré mechanizmy podporovať rozvoj cestovného ruchu aj v menej rozvinutých regiónoch, čo prispieva k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov.
V oblasti športu asi momentálne najviac rezonuje nie celkom úspešný výkon Slovenska na Olympijských hrách v Paríži. S jednou medailou sme dosiahli zatiaľ najhorší výsledok v novodobej histórii. Výrazne zaostávame aj oproti susedom. Samozrejme, nemožno z výsledku viniť ministerstvo, ktoré existuje pol roka alebo jednotlivých športovcov. Netreba si však zatvárať oči pred realitou. Čo je potrebné, aby náš šport prestal systémovo upadať?
Ja si myslím, že treba v prvom rade poďakovať všetkým športovcom, ktorí na tej olympiáde boli a tie výsledky dosiahli. Vždy to bude šport, vždy to bude súťaženie s ostatnými športovcami, vždy to bude o stotinách, o nejakých malých detailoch.
Od vzniku ministerstva sme analyzovali históriu aj súčasnosť a z môjho pohľadu môžeme rozdeliť situáciu v športe na obdobie pred rokom 2016 a po ňom. Novým zákonom o športe sa dostalo do športu rádovo dvoj až trojnásobok peňazí, ktorý bol dovtedy. Takže kým do roku 2015 bolo financovanie športu štátom rádovo medzi 30-40 miliónmi, od roku 2016 je to rádovo 100 miliónov aj vrátane infraštruktúry. Argument, že je málo peňazí v športe, je možno relatívny ku okolitým krajinám, ale dostali sme do športu násobky peňazí. Každý rok sa to financovanie navyšuje. My sme tento rok do športu dali 20-percentné navýšenie pre uznané športy a takisto sme podporili infraštruktúru asi v rozmedzí 20-30 miliónov eur navyše oproti rozpočtu, ktorý bol schválený. Napriek tomu pozorujeme, že počet účastníkov na olympijských hrách klesá, ale počet peňazí nám dramaticky stúpa.
Naším cieľom je zvýšiť záujem o šport o najmenších, aby ich telesná výchova nestrašila a športovanie ich bavilo. Musíme im zabezpečiť vhodné podmienky, kvalitných trénerov a pozitívne príklady. Preto podporujeme organizovanie významných svetových a európskych podujatí, aby naše talenty mohli vidieť a súťažiť s najlepšími.
Nedávno Vaše ministerstvo podporilo aj konferenciu o brandingu krajiny a značke Slovensko, na ktorú privítali aj zahraniční odborníci na tieto témy. Bola táto konferencia prínosná? Ako vnímate značku Slovenska? Čo dnes Slovensko ako značka znamená v zahraničí?
Branding Slovenska na Slovensku mal za ostatných 30 rokov len niekoľko interpretácií a ja sa obávam, že žiadna z nich nebola tá celkom správna. Ak chceme v téme budovania dobrého obrazu Slovenska ako destinácie cestovného ruchu nastúpiť na novú cestu, vyžaduje to výrazne vyššiu kvalitu poznatkov. Preto sme sa rozhodli pre záštitu nad týmto podujatím, ktoré ponúkalo pozoruhodný potenciál pre vytvorenie kritickej masy profesionálov. Časy, kedy sme si pod brandingom predstavovali len logo a slogan nahradí nová etapa práce s reputáciou krajiny ako destináciou cestovného ruchu.
Masterslass, ktorý sa konal v júni, slúžil na zjednotenie informačnej základne a vytvorili sme štartovaciu čiaru pre prácu na vytvorení značky krajiny. Značka Slovenska, žiaľ, vo svete nie je etablovaná a podľa prieskumu National Brand Index nie je spájaná s ničím špecifickým. Je označená za „nudnú“.
Značka Slovensko sa netýka len cestovného ruchu. Pokrýva viacero oblastí, medzi ktoré patrí aj kultúra, exportná politika, investičná politika a ďalšie. Momentálne vzniká pracovná skupina na úrovni štátnych tajomníkov, v ktorej budú mať zastúpenie viaceré ministerstva a odborníci na branding krajiny.
Ministerstvo cestovného ruchu a športu získalo aj kompetenciu resp. gesciu nad organizáciou EXPO 2025 v japonskej Osake. Je to podujatie, ktoré vždy vygeneruje obrovskú medzinárodnú pozornosť, avšak názory na EXPO ako také sa líšia. Slovensko v ostatných rokoch vždy procesne meškalo a výsledok nasej expozície vyvolával zmiešané pocity. Aké to bude budúci rok a čo sa chystáte priniesť nove do konceptu prezentácie krajiny v zahraničí?
Hlavnou témou Svetovej výstavy EXPO 2025 Osaka je „Vytváranie budúcej spoločnosti pre naše životy“, ktorá zahŕňa tri podtémy, Záchrana životov, Posilnenie životov a Spájanie životov. Slovenská republika bude vo svojej expozícii na tieto podtémy reagovať a cielene ich rozvíjať počas polročného trvania svetovej výstavy v rámci národného pavilónu.
Japonsko je pre Slovensko vzdialený trh a účasťou Slovenskej republiky na Svetovej výstave EXPO 2025 Osaka chceme ázijského návštevníka a podnikateľa Slovenskom inspirovať, upútať, zaujať i vyvolať v ňom zážitok. Chceme, aby našu krajinu ako turista, či investor alebo obchodný partner viac objavoval. Plánujeme upozorniť na našu jedinečnosť, na náš príspevok k podpore globálneho prostredia a k spájaniu ľudí.
Tomuto cieľu zodpovedá aj výber prezentovaných tém – voda, víno, čistý priemysel, chuť regiónov, veda a inovácie, hrou k poznaniu, obnova dedičstva, šport, umenie. Prípravy na Svetovú výstavu EXPO 2025 Osaka prebiehajú podľa plánovaného harmonogramu tak, aby sme v novembri mohli od organizátorov prebrať priestor na realizáciu slovenskej expozície.
Komunikujeme taktiež s podnikateľskou verejnosťou, keďže chceme prezentovať projekty a produkty slovenských firiem. Prioritne sa chceme sústrediť na mladého návštevníka cez hry, súťaže, kvízy, ci autogramiády.
V minulosti ste okrem súkromného sektora pôsobili aj ako generálny riaditeľ Eximbanky či bratislavského letiska. Máte mnohoročné skúsenosti s interakciou s medzinárodným prostredím a zastupovaním Slovenska v zahraničí. Náš portál pojednáva prevažne o témach exportu a medzinárodného obchodu, či už z hľadiska tovarového alebo exportu služieb, ku ktorému nepochybne patri aj cestovný ruch. Šport koniec koncov v prípade úspechov v zahraničí taktiež prispieva k dobrému menu krajiny. Aký si myslite, že je potenciál Slovenska v týchto témach, ktoré oblasti považujete za prioritne a s akými výsledkami by ste sa chceli prezentovať na konci volebného obdobia?
Naša krajina má bohaté kultúrne dedičstvo, nádhernú prírodu a športové talenty, čo sú dôležité predpoklady pre úspech v medzinárodnom meradle.
V cestovnom ruchu sa chceme zamerať na rozvoj kúpeľníctva, vidieckeho turizmu, cykloturistiky a kultúrneho dedičstva. Naším cieľom je prilákať viac turistov, zlepšiť infraštruktúru, zvýšiť pocit prenocovaní na Slovensku a zviditeľniť Slovensko ako atraktívnu destináciu.
V športe sa chceme zamerať na systémovú podporu talentovanej mládeže a rozvíjať športovú infraštruktúru, aby sme vychovali nielen generáciu úspešných športovcov, ale aj aktívneho obyvateľstva vo všeobecnosti. Chceme sa viac zamerať aj na šport pre všetkých a pritiahnuť čo najväčšiu časť populácie k aktívnemu životnému štýlu.
Na konci volebného obdobia by som sa chcel prezentovať konkrétnymi výsledkami, ako sú zvýšený počet zahraničných turistov, ktorí strávia na Slovensku viac ako 2 noci, a teda aj zvýšenými príjmami z cestovného ruchu pre krajinu. Chcel by som, aby sme o tri roky mali oveľa vyšší počet kvalitných športovísk a úspechov našich športovcov na medzinárodnej úrovni. Verím, že dokážeme využiť potenciál a synergické efekty, ktoré oblasti cestovného ruchu a športu ponúkajú a prispieť tak k celkovému ekonomickému a spoločenskému rozvoju našej krajiny.
Autor: Filip Šandor
