Otázka, ktorú si na Slovensku často kladieme, ak sa snažíme ilustrovať stagnáciu v rôznych oblastiach, najčastejšie však v oblasti obrany, bezpečnosti, ekonomiky či zdravotníctva. Čakáme na precedens, na základe ktorého by dlho zanedbávaný problém zrazu nabral na potrebnej pozornosti a realizovali sa expresné riešenia.
V oblasti bezpečnosti mnohé odhalil atentát na premiéra Roberta Fica. V oblasti obrany vojna na Ukrajine. Tá urýchľuje nielen prezbrojovanie, ale aj diverzifikáciu trás a zdrojov v oblasti energetiky, tradičných komodít či agropotravinárstva.
Dokonca aj „ochrane“ medveďov, zdá sa odzvonilo, po neustálych a častých útokoch na ľudí aj v obytných zónach. Pandémia koronavírusu otestovala nielen oblasť zdravotníctva a pripravenosť štátov na krízové situácie, ale aj odolnosť a sebestačnosť národných ekonomík.
Práve v ekonomickej oblasti už Slovensko dlhšie prešľapuje, ignorujúc globálne trendy, bez jasnej vízie či systémovej podpory. Slovensko má dnes v skutku monotónnu ekonomiku naviazanú vo veľkej miere na automobilový priemysel a príchod piatej automobilky túto monotónnosť ešte prehĺbi.
Čo sa týka exportných trhov, od ktorých sme závislí, dominuje Európska únia. Otázkou je, či sme takí šikovní v predaji, alebo si len naši partneri vyvážajú do svojich krajín to čo si u nás lacnejšie vyrobia. Zvyšok sveta akoby sme ignorovali.
Medzičasom naši českí partneri, o ktorých som nedávno čítal, sa predbiehajú medzi sebou v akvizičnej činnosti na území USA napríklad v oblasti obranného priemyslu. Potvrdzuje to je aj počet miliardových firiem jednorožcov, ktoré už majú v Čechách aj Rakúsku po tri, v Poľsku šesť a u nás nie je žiadna.
Alarmujúcim pre Slovensko je opäť prepad našej krajiny v medzinárodnej konkurencieschopnosti na 59. miesto spomedzi 67 krajín, kým minulý rok sme okupovali 53. priečku. Už prakticky tradične performujeme najhoršie z V4, a predpokladám, že aj spomedzi krajín EÚ.
Ťažko si predstaviť čo sa ešte musí stať, keď nestačilo, že domáci priemysel začal vypínať pece a medzinárodné štatistiky potvrdzujú dlhodobý prepad Slovenska v rôznych ekonomických rebríčkoch.
Ak chce Európska únia so svojím jednotným trhom vystupovať v globálnej konkurencii ako silný tím národných ekonomík, tak aj národné hospodárstvo Slovenska musí za niečo stáť, v opačnom prípade budeme stále sedieť na striedačke, kým zápas za nás budú hrať iní.
Zdroj: Lukáš Parízek pre HN